Mýty a fakty vo fyzioterapii II.

17.02.2020

Pripravili sme si pre Vás pokračovanie článku Mýty a fakty vo fyzioterapii. V článku sa dozviete prečo MRI vyšetrenie nie je vždy ten najdôležitejší diagnostický prvok. Prečo je najvhodnejšie udržiavať neutrálnu polohu panvy. Či je záklon hlavy zakázaným pohybom a ďalšie zaujímavé fakty z pohľadu fyzioterapie.   

MRI chrbtice nehovorí vždy pravdu

MRI je zobrazovacia metóda, ktorá umožňuje zobrazenie kostí, svalov, šliach, orgánov a využíva sa hlavne v medicíne na uľahčenie stanovenia diagnózy. Lekári sa zvyknú spoliehať na obraz, ktorý vidia a jasne určiť diagnózu. Avšak nie vždy to, čo je na pohľad zrejmé a viditeľné, je pravou príčinou problému. Pokiaľ by sme zdravému človeku bez bolesti spravili MRI, je dosť veľká pravdepodobnosť, že by sme u neho našli nejakú odchýlku od normy. Avšak nie vždy tieto zmeny vyvolávajú bolesť, či zníženie funkcie. Pokiaľ človek s bolesťou chrbtice podstúpi MRI, taktiež u neho nájdeme zmeny. Avšak tieto na prvý pohľad jasné indície, nemusia byť príčinou danej bolesti. Diagnostika preto musí byť komplexná a zameriavať sa hlavne na príčinu bolesti, nie len na viditeľné odchýlky od normy zobrazené na snímku. Dôvodom, prečo MRI niekedy nevie povedať úplnú pravdu je ten, že snímky ktoré vznikajú počas vyšetrenia zobrazujú štruktúru tela vo chvíli pokoja. Počas vyšetrenia nehybne ležíme a nevykonávame pohyb, pri ktorom sa bolesť objavuje či zvýrazňuje. Preto je vyšetrenie skreslené a príčina bolesti môže byť lekárom prehliadnutá. 

Úlohou fyzioterapeuta je podrobiť klienta komplexnému vyšetreniu a špeciálnym testom, ktoré zahŕňajú vyšetrenie pohyblivosti tela a hľadanie činností, ktoré bolesť vyvolávajú. Následným vyhodnotením výsledkov je možné stanoviť príčinu bolesti a vytvoriť individuálny plán liečby. MRI snímok je častokrát len dôležitým doplnkom pri odhalení diagnózy.

Stojte s podsadenou panvou.

Každý z nás už vyskúšal rôzne druhy cvičení, pri ktorom nám inštruktori či tréneri kázali podsadiť panvu. Tento pohyb má svoj význam pri cvičení a je potrebné ho dodržiavať. Vzpriamený spoj má však iné zásady. Chrbtica je fyziologicky zakrivená (kyfózou - hrudník, kostrč a lordózou - krk, driek), čo prispieva k udržiavaniu rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku vznikajúceho pri pohybe. Pokiaľ v stoji podsadíme panvu, vyhladíme si tak driekovú lordózu, čím sa strácajú výhody fyziologického zakrivenia a dochádza k preťaženiu tkanív. Chybné držanie tela je veľmi často späté s bolesťou chrbta. Musíme si teda uvedomiť, že aj stoj s trvale podsadenou panvou môžeme zaradiť k zlému držaniu tela. Preto by sa každý človek mal naučiť vnímať svoje telo, pozrieť sa do zrkadla a uvedomiť si ako stojí a ako môže svoje postavenie tela zlepšiť. Nájsť svoje vlastné ideálne postavenie panvy. Vyhýbať sa extrémom ako sú príliš podsadená panva či naopak priveľmi prehnutý driek, uvoľnené prominujúce brucho a vytŕčajúci zadok. 

Záklon hlavy

Krčná chrbtica tak ako drieková chrbtica má lordózu, teda zakrivenie smerujúce dopredu. Pokiaľ si hlavu prestaneme zakláňať, krivka chrbtice sa zmení. Mechanika pohybu sa musí prispôsobiť novému zakriveniu. Ovplyvnené sú svaly, šľachy, posúva sa ťažisko tela. Objaví sa bolesť hlavne pri záklone, pretože v tomto smere pohybu je celý krk stuhnutý. Dochádza ku vzniku mechanického napätia pri pohybe, ktoré je však možné odstrániť správnym cvičením. Fáma, že by sme hlavu nemali zakláňať je teda nepravdivá. Výnimkou, kedy sa odporúča záklony obmedziť je pokročilý vek a vysoký krvný tlak. Našim cieľom by malo byť udržanie rozsahu pohyblivosti chrbtice vo všetkých smeroch a záklon je jedným z nich. Snažme sa dodržiavať harmóniu pohybu a používajme záklon hlavy.

Cvičte do bolesti

O téme bolesť bolo toho napísaného už veľa. Z hľadiska fyzioterapie a bolesti pri cvičení je potrebné si uvedomiť, že keď chceme napraviť niečo, čo sa pokazilo, určitej formy bolesti sa pri cvičení nevyhneme. Pokiaľ naše telo neprecvičujeme komlexne, určitý pohyb nám môže spôsobovať pri cvičení dyskonfort, pretože sme ho tak dlho nepoužívali, že sa pre nás stal cudzím. Ak teda pohyb pri cvičení bolí ale po cvičení sa cítite lepšie, uvoľnenejšie, rozhýbanejšie, je to v poriadku a bolesť sa oplatí pri cvičení tolerovať. 

Keď ma sekne, musím mať kľud

Pokiaľ príde k akútnej bolesti, najčastejšie vyskytujúcej sa v driekovej oblasti, takzvané seknutie, väčšina ľudí si myslí, že absolutný kľud bez pohybu a užívanie analgetík je tým najlepším riešením. V reklame predsa vraveli, že si stačí nalepiť náplasť a všetko sa vyrieši. V skutočnosti analgetiká pomôžu bolesť odstrániť ale nevyriešia príčinu bolesti. Mnohé výskumy ukázali, že dobre zamerané cielené cvičenie a dodržiavanie zásad správneho držania tela, vám spôsobia úľavu bez ohľadu či ste od vzniku bolesti kľud dodržiavali alebo nie. Cielene zameraným cvičením už v akútnom štádiu, sa teda celý proces ústupu bolesti urýchli. Preto sa nebojte už v akútnom štádiu vyhľadať fyzioterapeuta, ktorý vám ukáže tú správnu cestu ako sa bolesti zbaviť a trvale jej predchádzať.

Zo zápalom nemám cvičiť.

Často sa stáva, že si ľudia bolesť automaticky spájajú so zápalom. Príznakmi prítomnosti zápalu sú začervenanie, opuch, oteplenie, bolesť, porucha funkcie. Pokiaľ sa tieto príznaky v danej bolestivej oblasti nevyskytujú, pravdepodobne nejde o zápal. Preto cvičenie nie je prekážkou ale naopak cvičenie je liečbou.