Košík
0
0,00 €
Príbeh Táni
Fymas môžem všetkým odporučiť. Ale nikto vás tam nebude ľutovať. Treba sa zapojiť a snažiť sa. Často musí prísť zmena myslenia, rúcať staré návyky a zlozvyky.
Vysmiata Táňa :)
Volám sa Táňa, mám 52 rokov.
Rada sa s vami podelím o moje skúsenosti.
Dlhé roky ma pobolievali kríže, ale ako to často býva, nevenovala som tomu dostatočnú pozornosť. Popri starostlivosti o deti a iných povinnostiach som sa vždy snažila cvičiť (ako som neskôr pochopila, nie vždy vhodné veci a správne). Bolesti chrbta sa stále zintenzívňovali. V roku 2011 som po prvýkrát podstúpila diagnostiku na MR. Potvrdila sa spondylolistéza v bedrovej oblasti a čiastočne vysunuté platničky. Po konzervatívnej liečbe, ktorá nebola účinná som hľadala iné spôsoby ako si pomôcť.
Náhoda chcela, že sa mi jedného dňa dostala do ruky knižka od doktora Smíška SM systém. Písal sa rok 2012, vtedy ešte táto metóda nebola taká rozšírená. Na internete som hľadala niekoho, kto sa tomu venuje a našla som fyzioterapeutku Martinku Nagyovú. Odvtedy sme prešli dlhou cestou a náš vzťah fyzioterapeut - klient sa posunul aj do osobnej roviny a stali sa z nás aj kamarátky.
Martinka je veľký profesionál a svojej práci rozumie. Postupom času získavala ďalšie a ďalšie vedomosti a skúsenosti a aj nadväzujúce vzdelanie.
Jej snaha pomôcť je naozaj veľká a nikdy sa mi nestalo, aby niekoho, kto má snahu pracovať na sebe, by odmietla. Pomohla aj môjmu manželovi s ramenom a dcére, ktorú zomleli vlny Tichého oceánu.
Cvičenie SM systém a potom aj podľa McKenzie mi pomáhalo zvládnuť bolesti a spevniť, čo bolo treba. Aj napriek snahe mojej aj fyzioterapie som nakoniec v novembri 2019 podstúpila operáciu chrbtice (fixácia stavcov a vloženie umelej platničky). Posun stavcov a vysunuté platničky mi spôsobovali trvalé bolesti hlavne pri státi a chôdzi. Operácia dopadla dobre. Rekonvalescencia sa odohrávala v čase vypuknutia epidémie COVID-19, čo veľmi ovplyvnilo možnosti pooperačnej rehabilitácie.
A tu vstupuje do príbehu opäť Martinka, ktorá ma doslova zachránila. Na jar 2020 asi 4 mesiace po operácii som si myslela, že už môžem chodiť aj do lesa po nerovnostiach. Bola to hlúposť, a aby nebolo málo, tak sa mi podarilo aj padnúť doma na schodoch prvýkrát za 20 rokoch :).
Bol to jasný znak, že mám spomaliť a ubrať.
Martinka nesklamala, chodila ku mne do záhrady pretože všetko čo malo byť v interiéri bolo zakázané. Manžel postavil kozy, na ne dosky, matrac a mali sme provizórny masážny stôl a začali sme cvičiť. Neviem, ako by to dopadlo, keby mi vtedy Maťka nepomohla. Všetko bolo zatvorené, všetci sa báli, teraz si na to spomíname s úsmevom.
Dva roky po operácii môžem skonštatovať, že dopadla veľmi dobre, som za to vďačná. S Martinkou sme stále v kontakte a pomáha mi naďalej a jej za to veľmi ďakujem.
Fymas môžem všetkým odporučiť. Ale nikto vás tam nebude ľutovať. Treba sa zapojiť a snažiť sa. Často musí prísť zmena myslenia, rúcať staré návyky a zlozvyky.