Hypermobilita
Veľmi častá odchýlka ľudského tela, ktorá sa prejavuje zväčšeným rozsahom pohyblivosti v kĺboch. Poznáme tri druhy hypermobility:
Miestna hypermobilita, ktorá vzniká najčastejšie medzi jednotlivými stavcami ako kompenzačný mechanizmus blokády určitej časti chrbtice. Čo znamená, že pokiaľ je určitý segment (časť) chrbtice zablokovaný a jeho pohyblivosť je znížená, v oblasti nad a pod blokádou dochádza kompenzačne k zvýšeniu pohyblivosti v kĺbnych spojeniach a teda vzniká spomínaná hypermobilita. Objavuje ako dôsledok úrazu u športovcov alebo pri jednostrannej alebo výrazne špecifickej záťaže v určitej časti tela (napríklad ramenný kĺb u tenistov).
Generalizovaná hypermobilita sa najčastejšie vyskytuje ako príznak pri niektorých geneticky podmienených poruchách spojivového tkaniva či neurologických ochoreniach. Patrí sem taktiež napríklad Downov syndróm.
Konštitučná hypermobilita je charakterizovaná postihnutím celého tela i keď nemusí mať vo všetkých kĺboch rovnaký stupeň závažnosti. Čiastočne je tiež ovplyvnená vekom. Objavuje sa u 8 - 21 % detí vo veku 5-17 rokov s vekom postupne mizne a u dospelých je výskyt okolo 5 %. Častejšie sa objavuje u žien ako u mužov. Jej príčina nie je úplne známa. Vieme, že v oblasti kĺbov sú väzivové tkanivá s abnormálnym pomeru kolagénových vlákien a nedostatkom mezenchýmu.
Ako kolagén súvisí s hypermobilitou?
Kolagénne vlákna sú najobjemnejšou štruktúrou zo všetkých spojivových tkanív. V ľudskom tele môžeme identifikovať viaceré typy vlákien. Predpokladá sa, že zmenou stavby kolagénu alebo zmenou pomeru jednotlivých typov kolagénov dochádza k zmene kvality tkaniva. Vlákna už nie sú také odolné voči ťahu. Väzivo je voľnejšie, pružnejšie a nedrží kĺb, ako by mal. S tým súvisí aj hyperlaxicita, teda zvýšená voľnosť väziva. Tieto okolnosti smerujú k vzniku hypermobility.
Kedy treba podchytiť tento problém?
Známky hypermobility môžeme vidieť u malých detí. Sú veľmi ohybné a z pohľadu určenia tejto diagnózy by sme ju stanovili u veľkého množstva detí. V detstve je zvýšená mobilita kĺbov a znížený tonus (napätie) svalov prirodzeným javom. Preto sa v detstve táto diagnóza nestanovuje berieme ju ako potenciálnu možnosť. U detí sa kladie dôraz na zbytočné prehlbovanie hybnosti kĺbov.
Ak vidíte svoje dieťa sedieť v polohe na obrázku, povzbudíme ho k zmene sedu aby si nefixovalo zvýšenú pohyblivosť v bedrovom a kolennom kĺbe.
Hypermobilita a šport
V súčasnosti je veľkým trendom skoré začlenenie detí do športovej či umeleckej kariéry. Ide o tendenciu nahradiť deťom nedostatok spontánneho pohybu daný súčasným životným štýlom. Veľa rodičov si chce z dieťaťa vychovať profesionálneho športovca. Svoje dieťa privedú do kurzu športovej prípravy už pred štvrtým rokom života. Neuvedomujú si možné riziko ovplyvnia vývoju detského organizmu neadekvátnou záťažou alebo výberom nevhodného športu. Napríklad pri gymnastike je už od začiatku výrazne hypermobilita podporovaná. Náročná športová príprava u detí zvyšuje riziko bolestivých stavov či úrazov. U detí s neskôr už diagnostikovanou hypermobilitou sa objavuje chybné držanie tela či rastové bolesti.
Hypermobilitu by sme mohli považovať za geneticky podmienenú. Je ale možné si ju i vybudovať nevhodnou nadmernou športovou záťažou. Športovci (gymnastika, balet...) majú síce vďaka hypermobilite lepšie výsledky, ale neskôr im práve táto vlastnosť môže predčasne ukončiť športovú kariéru.
K čomu vedie nestabilita kĺbov?
Hypermobilný syndróm sa najčastejšie prejavuje bolesťou, ktorá sa objavuje po ťažkej práci či cvičení. Zvyčajne vzniká najmä poobede a večer, keď je pohybový aparát preťažený a unavený. Bolesť sa objavuje priamo v kĺboch alebo aj vo svaloch a šľachách. Hypermobilita sa objavuje na všetkých kĺboch tela. Najčastejšie sa bolesť prejavuje na kolenách, ktoré nesú tiaž celého tela. Pri zvýšenej svalovej námahe sa bolesť objavuje v oblasti úponov šliach ku kostiam, kvôli zvýšenej potrebe aktivácie svalstva pre stabilizáciu kĺbu.
Kĺby hypermobilného človeka sú náchylnejšie na výrony, drobné natrhnutia vlákien šliach a svalov. Úskalím hypermobility je i znížená schopnosť vnímania polohy kĺbu, preto nevedia včas odhadnúť nebezpečenstvo úrazu.
Ako rozpoznáme hypermobilitu?
Odborníci stanovujú diagnozu hypermobility vyšetrením určitých kĺbov pomocou testovania podľa Jandy, Sachseho, Beightona a Horana. Doma si však môžete vyskúšať zopár testov podľa ktorých zistíte, či u seba môžete predpokladať túto diagnózu.
Skúška predklonu - ak sa bez akéhokoľvek váhania a problémov predkloníte a položíte dlane na podlahu, tento stav hodnotíme ako známku hypermobility.
Skúška sedu na pätách - ak si dokážete sadnúť pohodlne medzi päty na nohách, môžete si prirátať ďalšiu známku hypermobility.
Typickou známkou hypermobility sú taktiež prepnuté kolená a lakte. Ak pri stoji s vystretými kolenami vaše nohy z bočného pohľadu pripomínajú tvar banánu pravdepodobne trpíte hypermobilitou kolenných kĺbov. Ak pri predpažení s vystretými lakťovými kĺbmi vaše ruky nie sú rovné ale lámu sa v lakťoch do opačnej strany taktiež spĺňate jeden z predpokladov hypermobility.
Hypermobilita a pohybová nečinnosť
Tvrdenie radšej nebudem športovať aby som si neublížil nie je správne. Pre hypermobilitu je dôležitá primeraná záťaž. Nečinnosť ohrozuje kĺb ktorý je voľný a nespevnený. Začne sa ešte viac rozpadať a tuhnúť do polôh ktoré denne najviac telo vykonáva. Netrénované svaly sú stuhnuté a skrátené, kĺb je voľný a telo nemáte pod kontrolou. Hrozia vám časté výrony, zlomeniny a ine degeneratívne ochorenia.
V čom spočíva prevencia?
Veľký význam má poznávanie a poznanie možností a schopností svojho tela. Človek s hypermobilitou musí nadobudnúť dostatočnú kontrolu nad svojim telom. Správnym cvičením sa naučiť, ktorá poloha kĺbu je neutrálnou a ktorá už presahuje tento rámec. Dôležité sú správne návyky správneho držania tela, ako správne sedieť, stáť, hýbať sa, dvíhať bremeno či aktívne športovať.
Pre zlepšenie stavu treba posilňovať svaly okolo problémových kĺbov, pravidelne sa hýbať a cvičiť v správnych polohách. Cvičiť odporúčame najprv individuálne, kde pod dohľadom fyzioterapeuta získate základy. Neskôr sa môžete pustiť do cvičenia doma alebo cvičiť skupinovo. Neodporúčajú sa rýchle, švihové a akrobatické cvičenia. Najvhodnejšie je cvičenie s vlastnou váhou, pomaly a s aktívnym vedomím pri vykonávaní pohybu. Vo Fymase máme prispôsobené priestory pre tento typ cvičenia. Cvičíme individuálne neskôr skupinovo. Naučíme vás tiež všetko potrebné pre cvičenie doma. Ak má pacient nadváhu, kvôli minimalizovaniu príznakov hypermobility kĺbov je vhodné hmotnosť upraviť.